VIDEOPREZENTÁCIA NÁVRHOV
Milan kuzica
Sádra
Sádra
Segmentovaný antikór
sochársky pohľad
VYOBRAZENIE
Symbolický obsah podporuje zvolená neorealistická forma. Námet je tak jednoducho zrozumiteľný pre širokú verejnosť a dielo nemá žiadne nároky na úroveň kultúrneho rozhľadu a výtvarného vzdelania naopak, snaží sa osloviť všetky generácie a vyvolať v nich záujem o námet súsošia (= vo svete hojne používaný a osvedčený spôsob, ako širokú spoločnosť oslovovať).
Premyslená modelácia kladie dôraz na vybrané dobové detaily výstroja rímskych légií (pancier, meč gladius), plášť vedome navádza k zjednoteniu scény aj rozlíšeniu hierarchie jednotlivých postáv. Výrazy tvárí a gestá emotívne umocňujú dej a podporujú čitateľnosť vzájomných vzťahov.
Martin je hrdý, odvážny, láskavý a odhodlaný pomáhať aj za cenu straty svojej spoločenskej prestíže.
Žobrák je pokorný, odovzdaný svojmu osudu, s vďakou prijíma prejavené milosrdenstvo.
Z doby raného stredoveku, keď žil sv. Martin, vychádza nielen jeho odev rímskeho vojaka. Predlohou pro sochu koňa se stalo pôvodné andalúzske plemeno, které rímska cisárska garda využívala na vojenské a ceremoniálne účely.
Potomkami tohto bieleho koňa sú lipicáni a starokladrubské beluše. Silné a majestátne telo koňa vyjadruje stabilitu a ušľachtilosť, jeho nezvyklé natočenie hlavy podporuje ojedinelosť daného okamžiku. Rimania až do 5. stor. n. l. nepoužívali sedlo v súčasnej podobe so strmeňmi, čo socha rešpektuje.
KOMPOZÍCIA
Súsošie je navrhnuté do voľného priestoru a ráta s možnosťou bezprostredného kontaktu s pozorovateľmi na ich úrovni (pohľad zo všetkých strán, bez sokla, prípadne s nízkym soklom), čo umožní sústredene sledovať ústredný dej (využíval to už napr. August Rodin).
Celková scéna využíva kompozičnú metódu zlatého trojuholníka; jeho vrcholy je možné chápať v náboženskom alebo kultúrnom význame ako: duša, telo a myseľ; Otec, Syn a Duch Svätý; minulosť, súčasnosť a budúcnosť; sila, intelekt a láska; pravda, láska a nádej; alebo tvorba, zachovanie a deštrukcia.
Trojuholníkový pôdorys je potom symbolickým božím okom do neba. Tvar trojuholníka nadobúdajú aj spojnice očí sv. Martina, žobráka a koňa.
Najviditeľnejší trojuholník bude v časti sochy na plášti medzi Martinovým mečom a žobrákovou rukou. Vyleštenie tejto časti kompozície do zlatého lesku sleduje cieľ zvýrazniť symbol Martinovho prerodu – obrátenie z človeka vojaka na svätca.
POHYB
Scéna súsošia nie je statická, každá postava má svoj rytmus, ktorý je zároveň komunikačným prvkom a celok stmeľuje práve tento pohyb.
Martin je vzpriamený, pevne sedí na koni a obracia sa k žobrákovi. Pohybom hlavy udržuje kontakt očí s žobrákom. Gesto rukou predznamenáva odhodlanosť rozdeliť sa o plášť.
Žobrákovo telo je zhrbené, sužované svojím údelom. Ťažisko jeho tela spočíva na kolene kľačiacom na zemi, druhá noha naznačuje pohyb smerom k Martinovi, podobne ako k nemu smeruje jeho hlava, ruka a oči. Druhou rukou si s vďakou prikladá dar na srdce.
Kôň naznačuje krok dopredu. Hlava vzhliada smerom hore, jej pohyb vyvažuje protipohyb chvosta.
TECHNOLÓGIA
Biely bronz je prastarý materiál, ktorý sme v priebehu 3 tisícročí (podla archeológov) niekoľkokrát zabudli, aby sme ho mohli znovu „objaviť“.
Znovuobjavený bol v Nemecku na začiatku 17 st. a do zabudnutia bol inými zliatinami vytlačený s príchodom priemyselnej revolúcie. Dnes je odlievanie do bieleho bronzu veľmi vzácne, kvôli náročnej technológii a hlavne – remeselníkom chýbajú skúsenosti. Vo väčších rozmeroch odliatkov, kedy je potrebné zvárať, je to skutočne „vysoká odlievačská“.
Máme k dispozícii niekoľko receptúr bielo-bronzovej zliatiny a pre sochu sv. Martina navrhujeme bronz, ktorý sa vyznačuje výrazne nižšou korozivitou ako klasický bronz. Farebne by tak socha pripomínala striebro.
Súsošie bude vyrobené metódou tzv. „shell foriem“ (na stratený vosk odlievaný biely bronz), ktorú doplní patina a čiastočné parciálne leštenie.
Podstavec podrobnejšie riešený nie je, predpokladá sa spolupráca s architektom.
vízia projektu
Námet sochy odkazuje nielen na pôvod mesta a jeho sakrálnu stavbu zasvätenú sv. Martinovi. Cieľom je vytvoriť predovšetkým obsahovo zrozumiteľné dielo, ktoré bude viesť k zamysleniu sa nad súčasnými problémami. Dielo je síce inšpirované históriou – životom sv. Martina, ale nie preto, aby zobrazovalo život v tejto chvíli, ale život, aký by mal byť.
Ľudstvo 21. storočia evolučne dospieva k vedomiu o absolútnej potrebe navzájom sa deliť: o vodu, vzduch, jedlo, zdroje, vedomosti, kultúru, o prístup k vzdelaniu, k práci, zdraviu, bývaniu…
Uvedomujeme si potrebu prispievať k celkovej vízii budúcnosti humanizmom a snahou o udržateľný rozvoj. Uvedomenie môže dať nový impulz solidarite medzi ľuďmi, národmi a generáciami, spoločnému užívaniu univerzálnych duchovných hodnôt a kultúr.
Delenie sa nadobúda zmysel akútne v dnešnom globalizovanom svete, kde je zrejmá vzájomná závislosť všetkých jedincov.
Delenie sa začína byť viac než morálnym imperatívom – ide o prežitie populácie a sveta. Sme svedkami napätia kultúrneho, geopolitického i náboženského, na ktoré je nevyhnutné reagovať.
V príklade svätého Martina je hodnota delenia sa základným prostriedkom riešenia súčasných problémov. Posolstvo muža, ktorý sa delí o plášť, sa rozšírilo celou európskou kultúrou.
o autorovi
milan kuzica
Autor súsošia je rodákom z mesta Martin, jeho pôvodná rodina pochádza z neďalekých Vrútok. Profesijne se presadil predovšetkým v Čechách a Austrálii, v Bratislave pracoval v oblasti dizajnu, než v 90. rokoch odišiel do zahraničia.
Z toho dôvodu na Slovensku doposiaľ nerealizoval žiadnu exteriérovú sochu. Navrhnúť nové súsošie práve pre mesto Martin bola jednoznačná voľba, motivovaná túžbou vrátiť se do rodného kraja aspoň týmto spôsobom.
Autor opustil rodisko v podstate už ako študent strednej školy, keď odišiel na umeleckú školu do Kremnice. Jeho umelecké smerovanie zásadne ovplyvnilo niekoľko miestnych osobností, pedagógov a rodinných priateľov z okolia Martina.
Otec ho učil miestnu históriu, takú zásadnú pre slovenskú emancipáciu a kultúru, ktorá kontinuálne povyšuje mesto Martin na jedno z najvýznamnejších kultúrnych miest Slovenskej republiky. V martinskej mozaike dochovaných kultúrnych pamiatok a celoslovensky významných inštitúcií, pripomínajúcich jeho slávnu minulosť, však dodnes dôležitý symbol mesta chýba.
Preto nielen blízkym ľuďom, ktorí autora podporovali a ovplyvnili, by malo patriť poďakovanie v podobe zamýšľanej realizácie podobenstva ze života sv. Martina.