Svätý Martin prichádza na bielom koni
Toto starodávne porekadlo označovalo, že v dobe, kedy tento svätec oslavuje svoj sviatok, padal sneh a neodvrátiteľne sa blížila kráľovná mrazivých večerov a dlhých nocí – pani zima.
Martinské svetlonosenie
Slávnosť sa opiera o tradíciu sviatku sv. Martina. Advent – príprava na Vianoce – trval kedysi šesť týždňov. Sviatok sv. Martina bol prvým dňom pred týmto šesťtýždňovým pôstnym prípravným obdobím na Vianoce. Bol to radostný deň. Slávil sa bohoslužbami, svetelnými sprievodmi, piekli sa martinské koláčiky, jedli husi a pilo víno.
Lampiónový pochod na sviatok sv. Martina je obľúbenou oslavou detí a dospelých najmä v Nemecku, Rakúsku a vo Švajčiarsku. Niekoľko týždňov pred sviatkom sa deti učia „martinské“ pesničky a majstrujú vlastné lampióny, s ktorými chodia po dedine alebo po mestskom parku a spievajú. Medzi zvyky patria aj scénky zo života sv. Martina, ktorý sa delí o plášť so žobrákom.
Zapálené svetlo lampiónov má presvietiť tmavé miesta v nás a zároveň má ukázať aj správnu cestu ľuďom okolo nás. Svetlo je symbolom nádeje a radosti. V kresťanstve symbolizuje múdrosť a zjavenie. Kto nesie svetlo, nesvieti len sám sebe, ale i druhým, a aj svätý Martin bol svetlom pre svoje okolie.
Na svätého Martina, plače husia rodina.
Na svätého Martina, kúri sa z komína.
Ku sviatku sv. Martina patrila a naďalej aj patrí dobre vykŕmená a upečená tzv. Martinská hus. Pôvod spojitosti medzi sv. Martinom a husou môžeme nájsť v dvoch legendách. Prvá hovorí, že husi sv. Martina pri kázaní toľko rušili, že teraz pykajú na svätomartinskom pekáči.
Druhá hovorí, že sv. Martin sa pred svojou voľbou biskupa zo skromnosti skrýval v husom obydlí, ale husi ho svojím gáganím prezradili. Ak už to bolo tak či onak, každopádne hus patrila k hlavným pokrmom.
Rozdeľovanie jej mäsa malo určené poradie. Najnižší sluha dostal krídlo, aby vraj pri práci lietal, vyšší sluha stehno, hospodár si sám nechal zvyšok. Koža z husacích nôh sa dávala do lodičiek pod nohy, aby sa nepotili, alebo medzi prsty, aby sa nerobili kurie oká.
Známe bolo tiež svätomartinské pečivo. Okrem husi sa podávali svätomartinské rožky, rohy alebo podkovy. Martinskými rohmi dievčatá obdarovali svojich chlapcov.
Veľký rožok, plnený makom alebo lekvárom, bol obdarovaný zo služby odchádzajúci čeľadník alebo slúžka, pretože práve na sv. Martina väčšina z nich menila službu a dostávali za svoju prácu mzdu. Niektorým hospodár predĺžil zmluvu, iní odišli.
Vo väčšine obcí pod patronátom sv. Martina sa konajú hody spojené s hostinou. V nedávnych rokoch ešte bolo zvykom, že v nedeľu po dni sv. Martina (11. nov.) v každom dome pripravili rodiny pre svojich hostí bohatý stôl – piekli sa husi, baranina, koláče a vítali sa hostia – väčšinou rodinní príslušníci z blízkeho aj širšieho okolia.